Keď firma potrebuje ľudí na zmenu vo výrobe a uchádzač hľadá prácu čo najskôr, skratky v registri môžu pôsobiť ako detail. Práve ADZ vs SZÚ rozdiely však určujú, kto bude vaším formálnym zamestnávateľom, kto podpisuje pracovnú zmluvu a aký typ spolupráce od agentúry očakávať. Nejde teda len o odlišné označenie licencie, ale o dva rozdielne modely na trhu práce.
Pre firmy je rozdiel podstatný pri plánovaní náboru, administratívy a riadenia pracovníkov. Uchádzači by mu mali rozumieť najmä preto, aby vedeli, s kým uzatvoria pracovný pomer a komu budú riešiť otázky týkajúce sa mzdy, dovolenky či skončenia pracovného pomeru.
Čo znamená ADZ a SZÚ
ADZ je agentúra dočasného zamestnávania. Zamestnáva pracovníka vo vlastnom mene a následne ho dočasne prideľuje k inému zamestnávateľovi, ktorý sa označuje aj ako užívateľský zamestnávateľ. Pracovník môže vykonávať každodennú prácu vo firme, kde je pridelený, no jeho pracovnoprávny vzťah je spravidla uzatvorený s agentúrou.
SZÚ znamená sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Takáto agentúra vyhľadáva vhodných uchádzačov pre zamestnávateľa alebo vhodné pracovné miesto pre uchádzača. Ak sa sprostredkovanie podarí, pracovnú zmluvu uzatvára uchádzač priamo s firmou, ktorá pracovné miesto ponúka. Agentúra nie je medzičlánkom v pracovnom pomere.
Obe činnosti patria medzi služby zamestnanosti a vyžadujú príslušné povolenie. To, že agentúra pracuje v nábore, preto samo osebe nehovorí, či môže ľudí dočasne zamestnávať a prideľovať ich ku klientovi. Rozhodujúci je konkrétny rozsah platnej licencie.
ADZ vs SZÚ rozdiely v praxi
Najväčší rozdiel je v tom, kto nesie rolu zamestnávateľa. Pri ADZ uzatvára pracovnú zmluvu alebo dohodu s uchádzačom agentúra. Tá zabezpečuje pracovnoprávnu administratívu, mzdové spracovanie a povinnosti zamestnávateľa. Firma, kde pracovník reálne pracuje, organizuje jeho úlohy na pracovisku a využíva jeho prácu počas dočasného pridelenia.
Pri SZÚ agentúra páruje dopyt a ponuku. Po výbere kandidáta nastupuje človek priamo do firmy, ktorá ho prijala. Táto firma rieši jeho pracovnú zmluvu, výplatu, odvody, dovolenku aj ďalšie zamestnávateľské povinnosti. Úloha sprostredkovateľa sa často končí obsadením pozície, hoci rozsah služby môže zahŕňať aj inzerciu, predvýber, pohovory alebo odporúčanie kandidátov.
Pre uchádzača to znamená jednoduchú otázku pred podpisom dokumentov: „Kto bude uvedený ako môj zamestnávateľ?“ Odpoveď napovie, či ide o dočasné zamestnávanie prostredníctvom ADZ alebo o nábor sprostredkovaný SZÚ.
Kedy dáva zmysel ADZ
Model ADZ firmy využívajú najmä vtedy, keď potrebujú rýchlo pokryť sezónny nárast objednávok, výkyvy výroby, zastupovanie neprítomných pracovníkov alebo krátkodobé projekty. Firma získava pracovníkov podľa aktuálnej potreby bez toho, aby s každým z nich uzatvárala pracovný pomer priamo.
Tento model však neznamená, že ide len o krátke brigády. Dočasné pridelenie môže mať rôzne trvanie a podmienky sa posudzujú podľa konkrétnej pracovnej situácie aj právnych pravidiel. Firma by mala už pri dopyte presne uviesť počet ľudí, požadovanú profesiu, miesto výkonu práce, zmenovosť, predpokladané obdobie a potrebné oprávnenia alebo certifikáty.
Uchádzač by mal zistiť, kde bude reálne pracovať, na aké obdobie je pridelenie plánované a aký kontakt má použiť pri otázkach k pracovnej zmluve. Dôležité je rozlišovať medzi pokynmi na pracovisku, ktoré môže dávať firma, kde je človek pridelený, a pracovnoprávnymi otázkami, ktoré rieši agentúra ako zamestnávateľ.
Kedy je vhodnejšie SZÚ
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu je bežnou voľbou pri nábore na trvalejšie pozície, odborné roly, manažérske miesta alebo situácie, keď chce firma zamestnať kandidáta priamo. Agentúra môže urýchliť vyhľadanie ľudí, ale po nástupe vzniká pracovný vzťah medzi firmou a zamestnancom.
Pre zamestnávateľa to prináša väčšiu priamu kontrolu nad celým pracovným vzťahom od prvého dňa. Zároveň preberá administratívu a zodpovednosť, ktoré by pri dočasnom pridelení zabezpečovala ADZ. Rozhodnutie preto závisí od toho, či firma rieši kapacitnú potrebu na určité obdobie, alebo buduje vlastný interný tím.
Pre uchádzača môže byť SZÚ vhodná cesta, ak hľadá priame zamestnanie konkrétne u vybranej spoločnosti. Aj tu sa oplatí pýtať na typ pracovného pomeru, skúšobnú dobu, miesto práce, pracovný čas a všetky podmienky ponuky ešte pred podpisom zmluvy.
Poplatky: čo má vedieť uchádzač
Skratka SZÚ obsahuje slovné spojenie „za úhradu“, čo môže vyvolať dojem, že uchádzač platí za získanie práce. V slovenskom systéme však agentúra nemôže od fyzickej osoby, ktorej sprostredkúva zamestnanie, požadovať úhradu za sprostredkovanie zamestnania. Náklady za náborovú službu sa preto typicky riešia medzi agentúrou a zamestnávateľom.
Ak uchádzač dostane požiadavku na platbu za samotné sprostredkovanie pracovného miesta, mal by si vyžiadať písomné vysvetlenie a preveriť, akú službu a na akom právnom základe má platiť. Osobitne opatrný by mal byť pri ponukách práce v zahraničí, kde sa môžu objaviť náklady na dopravu, ubytovanie, preklady alebo ďalšie služby. Tie nie sú automaticky poplatkom za sprostredkovanie, no musia byť jasne popísané vopred.
Ako si overiť správny typ licencie
Pred odoslaním životopisu alebo firemného dopytu si overte licenciu agentúry v registroch ÚPSVR. Nejde o hodnotenie kvality služieb, ale o kontrolu toho, či má subjekt evidované platné oprávnenie na konkrétnu činnosť. Pri vyhľadávaní venujte pozornosť názvu spoločnosti, IČO, typu povolenia a jeho platnosti.
V registroch sa môžete stretnúť aj so skratkou APZ, teda agentúra podporovaného zamestnávania. Tá má odlišné poslanie než ADZ a SZÚ. Zameriava sa na podporu ľudí, ktorí potrebujú pomoc pri uplatnení na trhu práce, a pri výbere agentúry preto porovnávajte vždy činnosť, ktorú reálne potrebujete.
Na PersonálneAgentúry.sk môžete pri profile agentúry využiť možnosť overenia licencie v registroch ÚPSVR a následne porovnať zameranie, región či ponúkané HR služby. Firmy aj uchádzači môžu bez registrácie odoslať priamy dopyt konkrétnej agentúre alebo hromadný dopyt viacerým agentúram.
Otázky, ktoré sa oplatí položiť pred spoluprácou
Pri kontakte s agentúrou stačia často štyri vecné otázky. Firma by sa mala opýtať, či agentúra zabezpečuje dočasné pridelenie pracovníkov alebo priame obsadenie pozície, ako bude nastavená komunikácia počas spolupráce, aké údaje potrebuje na začatie náboru a kto rieši pracovnoprávnu administratívu. Uchádzač by mal zistiť, kto bude jeho zamestnávateľom, kde bude vykonávať prácu, aký typ zmluvy dostane a či sú s ponukou spojené náklady, ktoré musí uhradiť.
Odpovede majte ideálne v ponuke, zmluve alebo inej písomnej komunikácii. Pri pracovnej zmluve si nenechávajte na neskôr otázky o mzde, príplatkoch, pracovnom čase, ubytovaní alebo doprave. Pri firemnom dopyte zas presne určite, či hľadáte ľudí do vlastného pracovného pomeru, alebo kapacity cez dočasné pridelenie.
Správna voľba medzi ADZ a SZÚ nezačína pri skratke, ale pri vašej potrebe. Ak potrebujete pracovníkov priamo do vlastného tímu, hľadajte sprostredkovanie náboru. Ak potrebujete pružne doplniť kapacity cez dočasné pridelenie, zamerajte sa na ADZ. V oboch prípadoch si pred kontaktovaním agentúry overte rozsah jej licencie v registri ÚPSVR a do dopytu napíšte konkrétne požiadavky.